Poézia a umenie dáva krídla

Zakvitnuté ticho, v očiach slzy – samý prach. Nad hrobom ruža v papradí. samotu prezradí na perách. Sviečka, v ktorej plameň zomiera. Úzkosť – strach – posledná pieta. Biely mramor, ktorý si nič nepamätá. Sviečka a zlomený kríž zvečera. Mesiac na oblohe – hotové Modré Benátky. Divadlo tisíc svetiel zakráda sa zašera. Život, […]

Pane, noc bez Teba / po prebudení z bezvedomia, po návrate z nemocnice / Obesený mesiac bez perspektívy so slučkou na krku , pláva cez modré Benátky a noc je kolískou medzi hviezdami, v ktorej vietor dávno zaspal svoj čas. To ticho, keď zo sĺz prší soľ a nebom nad hlavou je Boží chrám. Sú noci, sú rána, tak veľmi pŕchkavé, […]

/ cyklus básní venujem priateľke Deniske. / básne sú z pripravovanej zbierky Srdce na kľúč, ktorá vyjde v lete tohto roku. Rozprávka o tebe Boh ma skúša, vysloviť tvoje meno do vankúša. Oprieť sa o sen, o náš kríž. Noc je plytká voda ako vlastné svedomie. Hviezdy ti konečne zosadli na pery, a nemusím byť pritom Exupéry, […]

Komu ruže, komu zvony do hrobu, komu ubolenú zem, plačúcu slzami Krista. Je jediný smer – cesta je viac než istá. Komu chryzantémy, komu veniec uvitý do ticha, komu úsmev, komu šťastie, utkané z hodvábu. Komu cesta, komu rieka, objímajúca rozzúrené vlny. Komu ticho, komu bolesti a smútky. Do večera vsadený kríž do zeme. Obloha si v plači […]

/ venujem mame / Nebo je nedeľný obrus na sviatočnom stole. Jeseň vystretá ako Kristus na kríži. Sú také dni plné dažďa a spomienok ako žeravá láva. Srdce je trezor na vlastné sny, ktoré vždy dosnívam. Noc je už minulosť, vychádzajúce slnko holým obrazom skutočnosti, že rodí sa deň. Sedím a rozmýšľam. Prečo sú matkine ruky […]

Reštartujem deň pred zotmením. Tma sa vkráda navôkol ako pofidérny zlodej. Som bez energie, tento okamih potrebuje reštart a začať odznova. Večer predal svoje spomienky, žije z minulosti, len ja ťa ľúbim rovnako. Keď mesiac prejde ako manekýn z móla popod okná, viem je čas ísť, uveriť, že Boh bol schizofrenik, keď veril na taký blud ako […]

/venujem mame / V nedeľu pri stole hniezdime ako vtáci, z hviezd na oblohe prší soľ. Sneží nám ako mŕtvym po kremácii. Naše túžby zhasli na oheň, na popol. Zvony sa za súmraku spovedajú nebu, je mrazivý tichý podvečer , niet sa na čo hrať. Na stole iba omrvinky túlia sa k chlebu. Všetko je cool, až na to, že pieseň je starý kolovrat. […]

Prometeova odysea Vták na skalou Prometea vznáša sa ako kráľ. oblohou sa nesú krvilačné mračná. Lúč slnka zvláštnu partičku rozihral, zem vyprahlé pery má, je neskutočne lačná, túžiac sa nasýtiť pohľadom aeroflota s roztiahnutými krídlami z výšky, ten výkon letca o ktorom básnil sám Michelangelo. Sú sny, sú túžby vykradnuté z múdrej knižky, […]

Bizarný svet lineárne padajúcich vločiek na zem v ktorej zakorenené stromy v bielom fraku dvíhajú hlavu k Andersenovej oblohe na plameň rozprávky prosia hviezdy nech ulomia si […]

Jeseň vystretá ako starý dobrý rock, ktorý neuvládze ani Elvis Presley. Tma za oknami spúšťa sa v tiché brehy tvojich rúk, mama, ktoré z ničoho nič ostali prázdne. Žijeme svoj vlastný príbeh po kvapkách, november sa zarezáva pod kožu na ostrie noža tisíckrát na dotyk – jedno je isté, rána sú hmlisté. Často som hľadel cez otcove […]