Poézia a umenie dáva krídla

Pane, noc bez  Teba

/ po prebudení z bezvedomia,

po návrate z nemocnice /

Obesený  mesiac bez perspektívy

so slučkou na krku ,

pláva cez modré  Benátky

a noc je kolískou medzi hviezdami,

v ktorej vietor dávno  zaspal  svoj čas.

To ticho, keď zo sĺz prší  soľ

a  nebom nad hlavou je Boží chrám.

Sú noci, sú rána, tak veľmi pŕchkavé,

keď báseň sa namočí  do pera od atramentu

a zaleskne sa v mojich stopách tisíckrát.

Vyzutý zo spomienok hľadím cez okno,

na záclonách zakvitol vlaňajší  sneh

a jeseň sa vystrela ako Kristus na kríži.

Zvláštny to pocit,

keď vlastné srdce sa  trhá na mraky,

je deň, je noc /s tebou bez teba / Pane,

a ešte ďalšie iné smútky.

Na husliach zastala melódia, na pol ceste

k husľovému kľúču, ktorým otvorím raz všetky brány,

rozpoviem ti, Pane, svoj príbeh a ty ma príjmeš

za svojho syna ako mnohých iných predo mnou.

Všetko rozdýcham ako nedopísaný papier,

utonú  vo mne  všetky túžby na dlani,

nebo  sa rozsvieti ako Andersenova zápalka,

v ktorej plameň zhorí na popol,

a ja  pochopím, tu niekde začína v nebi raj.