Poézia a umenie dáva krídla

Na lustri hniezdi svetlo ako vták so zloženými krídlami. V izbe je sám. Sedí za stolom, nahne sa nad papiere, zoberie pero do ruky a rozmýšľa. Rozsvietené svetlo nad jeho hlavou myslí na staručkého Edisona. Je tichý večer pod oknami. Marián sa práve rozhodol, že dopíše svoj román Vražda je čierny deň pre obeť a pošle ho svojmu vydavateľovi. […]

Zasadím v srdci strom, objímem vlastné túžby, ktoré zhasli ako verše v povetrí. Som taký aký som, moju pravdu na oblohe i vták zavetrí. Roztiahne krídla na svojej dlhej púti a oddá sa svojmu letu. Tŕpka samota tak zvláštne chutí, vždy bola, bude, stále je tu.

Domov sú ruky, na ktorých znesieš i Kristovo nebo, keď stratíš dávno stratené. Domov je matkin úsmev v srdci syna, ktorý zloží plameň do poslednej sviečky na stole. Noc zhasne na dve zápalky, a v dlaniach ti ostane zhorelá ruža na popol. To je čas stisknúť kľučku na dverách a ísť, poprosiť hviezdy nech z nich prší soľ. Sú […]

Jesenná Jeseň je vystretá ako Kristus na kríži, nebo zas nočná galéria obrazov. Vlastnej krvi sa nedovoláš. Dážď sa vylieva z vlastných brehov Kvapka kvapku vraždí. Môj svet som ja, ty a tvoje odchádzanie v daždi. Vonku ten známy obraz. Za oknami jeseň zametá listy. Vietor sa ženie na plný plyn, svojou silou to istí. […]

Kvety sú biele ako na rukách sneh. Ruža sa na skale v zajatí slnka papradí. Každá loď potrebuje vlastný breh, a večný raj vždy nové záhrady. Každá zem vyprahlé pery má, prelomí bolesť zasiatu zjari. Z každého svetla raz zrodí sa tma. A nebo sa ako nešťastný Amor tvári. Stratili sa hviezdy jasné ako tvoja reč. Brehy sú večné ako […]

Srdce na kľúč Natiahnem svoje srdce na kľúč ako hraciu skrinku, som rád, že stále hrá. Ručičky na hodinkách rozbehli svoj olympijský maratón, je päť minút pred dvanástou, dostatok času […]

Ukradnutá tma Tvoje dlane na mojom srdci, vietor spúšťa jesenný jazz a tisíckrát krajšie tóny. Ten pocit príliš horúci a ty do mňa schúlená, krehká ako vánok v tôni. Vniesla si túžbu do tichého večera. Prosím zhasni, nebo už hviezdy do sieti načiera. Zhasla i posledná svieca, posledný lampáš v dome. Nebo je v nemom úžase – dávno […]

– Babička, ja ťa mám tak rád. – vravieval Tonko babulienke, najdrahšej babičke na svete. Toník, malý desaťročný chlapec, vnuk hádam najkrajší z rodu Sekerových. Vždy sa držal babenkinej sukni, hlavne cez prázdniny. Tonkovi rodičia boli z mesta, mali neskutočne veľa práce, a tak starostlivosť o malého vnúčika bola na pleciach starých […]

Pocta Schelingerovi Preberám svetlo ako hrach a myslím na Schelingera, na jeho večnú vieru v rock. Chlap má právo znežnieť na princa, veriť, že holubí svet vždy stojí na krídlach. Rocková pravda sa nikdy nezapiera, keď nebo na strunách hrá Schelingera. Verí holubom. Verí na návrat. Ráno bez teba Ako prst v tráve, keď […]

Na stole leží popolník. Odklepne si z cigarety, napraví čiernu pásku v písacom stroji a dopíše poslednú kapitolu svojej poviedky. Slovo po slovo ju prejde, dopije kávu a zahľadí sa na záhradu, ktorá tohto roku krásne zakvitla. Orchidey sú jeho pýchou, vypestoval ich vo voľnom čase a je na ne nesmierne hrdý. Cez pootvorené okno cítiť […]