Poézia a umenie dáva krídla

Komu ruže,

komu zvony do hrobu,

komu ubolenú zem, plačúcu slzami Krista.

Je jediný smer – cesta je viac než istá.

Komu chryzantémy,

komu veniec uvitý do ticha,

komu úsmev, komu šťastie, utkané z hodvábu.

Komu cesta,

komu rieka, objímajúca rozzúrené vlny.

Komu ticho, komu bolesti a smútky.

Do  večera vsadený kríž do zeme.

Obloha si v plači vlastné slzy zoderie.

Keď príde pravý čas nebo sa zvatrí,

a zhasne do tichých spomienok.

A listy, zhodené zo starého agátu,

to miesto v srdci stále bolí……

A bolesť, vstupujúca do vlastných  vĺn,

v zradnú rieku navždy zaliatu,

je bolesťou pri brehu, ktorý rozpráva.

odkaz pre gama :

Veľmi si ma gama potešil/a/, som rád.

Nedokážem sa prihlásiť na odkazy, neustále mi vyhadzuje

zlé heslo, , alebo zlá emailová adresa.Všetko však zadávam správne. Neviem…,

Tentoraz si ma, gama, veľmi, veľmi potešil/a/.

ĎAKUJEM

Gabriel