Skutočný stav o tomto svete
17. januára 2014 19:03,
Prečítané 2 706x,
Gabriel Németh,
Nezaradené
Reštartujem deň pred zotmením.
Tma sa vkráda navôkol ako pofidérny zlodej.
Som bez energie, tento okamih
potrebuje reštart a začať odznova.
Večer predal svoje spomienky,
žije z minulosti,
len ja ťa ľúbim rovnako.
Keď mesiac prejde
ako manekýn z móla popod okná,
viem je čas ísť,
uveriť, že Boh bol schizofrenik,
keď veril na taký blud ako je láska.
Privriem oči, myslím na teba,
na tmu, ktorú prichytili pri čine,
keď som veril našim tajomstvám.
Vytriezvel som skoro zo skutočnosti,
že tento svet potrebuje iba moc, prachy
a láska mu je cudzia.
15.02.2014
/ cyklus básní venujem priateľke Deniske. / básne sú z pripravovanej zbierky Srdce na kľúč, ktorá vyjde v lete tohto roku. Rozprávka o tebe Boh ma skúša, vysloviť tvoje meno do vankúša. Oprieť sa o sen, o náš kríž. Noc je plytká voda ako vlastné svedomie. Hviezdy ti konečne zosadli na pery, a nemusím byť pritom Exupéry, [...]
07.02.2014
Komu ruže, komu zvony do hrobu, komu ubolenú zem, plačúcu slzami Krista. Je jediný smer – cesta je viac než istá. Komu chryzantémy, komu veniec uvitý do ticha, komu úsmev, komu šťastie, utkané z hodvábu. Komu cesta, komu rieka, objímajúca rozzúrené vlny. Komu ticho, komu bolesti a smútky. Do večera vsadený kríž do zeme. Obloha si v plači [...]
19.01.2014
/ venujem mame / Nebo je nedeľný obrus na sviatočnom stole. Jeseň vystretá ako Kristus na kríži. Sú také dni plné dažďa a spomienok ako žeravá láva. Srdce je trezor na vlastné sny, ktoré vždy dosnívam. Noc je už minulosť, vychádzajúce slnko holým obrazom skutočnosti, že rodí sa deň. Sedím a rozmýšľam. Prečo sú matkine ruky [...]
...chlapče,buď trochu optimista,lebo ...
Celá debata | RSS tejto debaty