Poézia a umenie dáva krídla

/venujem mame /

V nedeľu pri stole hniezdime ako vtáci,

z hviezd na oblohe prší  soľ.

Sneží nám ako mŕtvym po kremácii.

Naše túžby zhasli na oheň, na popol.

Zvony sa za súmraku spovedajú nebu,

je mrazivý tichý podvečer , niet sa na čo hrať.

Na stole iba omrvinky túlia sa k chlebu.

Všetko je cool, až na to, že pieseň je starý kolovrat.

Opäť nám tu, akosi veľmi, boľavo  chýba,

tie koledy starej mamy, pri stole i ona sama.

Pastier z diali svoju bolesť skrýva,

sú odchody bez návratov  – to sa stáva.

I prvé sviatky bez starej mamy…,  už nepočuť jej hlas,

iba mama vie, prečo plameň sviečky slabučko dohára.

Otec rozkrojil jablko a vyriekol priane ešte raz…..

Mráz na oknách  bolestivú atmosféru  dotvára.

Raz mať  pri stole našu dobrú starú mamu,

počuť jej prenikavý  krásny spev, vianočné koledy.

Ovečky na  nebi majú vystlanú slamu…..,

sú Vianoce  bez starej mamy, ako teraz,  ako vtedy….,

Osudom v ringu

Vietor spí ako tulák pod oknami,

práve sa brieždi svitaním,

je niečo medzi zemou a snami,

keď na doskách, ktoré znamenajú  svet

si obyčajný mím.

Život nepotrebuje veľké gestá,

od slova k činom treba ísť,

je jasný cieľ i známa cesta.

Zo stromu opadol  i posledný list.

A ty hráš vlastnú drámu ako herec pravý,

deň bije do okien  pästiarskym  úderom.

Najprv podpásovka  – ľavý hák, potom pravý,

padáš na kolená, poddáš sa vlastným údelom.

Máš pocit, že tvoj  svet je stratený  a malý,

doháraš ako posledné nebo bez Boha.

Tvoj osud sa volá Muhammad Ali,

rany sú ti vlastná  krv a ťažko vykúpená sloboda.

 Búrková  odysea

Zarezané nočné svetlo v dlani.

Ohnivé struny huslí

v predsieni  vlastného srdca.

Paganiniho jeseň.

Nebo hrá svoj príbeh po kvapkách.

A za mnou vypredaná deaktivovaná tma.

Noc kráča v slepých uličkách do ticha.

Zahnem na  kamenné námestie,

kde som ti kedysi kupoval ruže,

o tom každý kameň rozpráva.

Nebo je plné mramorových hviezd  –

tá zvláštna nočná rozprava.

Nebo ďalej hrá,

za mnou vypredaná  deaktivovaná tma.

A ráno samota bije

do okien ako Jimmy Hendrixon.

Pár zronených kvapiek do ticha.

Slza, stekajúca po tvári

rozpíše posledný  verš.

Večný  je  smäd po tebe.

Ty jediná všetko smieš.

 Vo vlastných stopách deň

Tma sa spúšťa

ako výberové  CD Rolling Stones.

Slnko je bodkou za horizontom,

kde sme sa po prvýkrát  bozkávali.

Tvoje pery sú

môj vesmír na rukách.

Mesiac blúdi

po modrých Benátkach,

až mám z toho srdce na mraky.

Opití tiažou tejto zvláštnej sily,

veríme žiť a milovať na kríž,

jeden pre druhého

a nestratiť vlastné sny.

A potom príde ten

zvláštny deň…..,

Čosi sa pretrhne.

Ariadnina niť a gordický uzol.

Topím sa ako Titanic.

Rozlúčka na 

dotyk  kľučky na dverách.

Ten odchod potichučky

a iné bolesti.

Vo vlastných stopách 

drieme tma.

Rána sú vždy biele.

A každá spomienka bolí,

keď slnko stúpa k vrcholu.

A  ja pomaly, ale iste  zabúdam,

čo znamená žiť pre zázrak,

a znova milovať.

odkaz pre gama

srdečne  ďakujem, gama,

za upozornenie, želám krásny deň.