Poézia a umenie dáva krídla

Stromy s modlitbou v srdci .

Zem bolestivá a miestami

čierna ako noc,

v ktorých hniezdili havrany.

Jeseň hrá hru vadí – nevadí.

A ticho sa nesie ako vôňa

purpurovej  ruže,

zakvitnutej do krvi.

Má oči plné sĺz,

kým sa obloha dažďom naplní.

Oheň a plačúca jeseň,

ktorej lístie praská pod nohami.

Deň zaliaty dažďom –

zomknuté sú spomienky,

nebo sa dvíha nad nami.

A stromy sa modlia

v tichu za nás,

za naše dlane, v ktorých

chlieb neostane bez kôrky –

láska bez kríža,

osvietená slovom do rána.

Boh nehrá s osudom vabank.

Iba miluje a rozdáva.

.