Ukradnutá tma
Tvoje dlane na mojom srdci,
vietor spúšťa jesenný jazz
a tisíckrát krajšie tóny.
Ten pocit príliš horúci
a ty do mňa schúlená,
krehká ako vánok v tôni.
Vniesla si túžbu
do tichého večera.
Prosím zhasni, nebo
už hviezdy do sieti načiera.
Zhasla i posledná svieca,
posledný lampáš v dome.
Nebo je v nemom úžase –
dávno spí v hlbokej kóme.
A ráno je moje, a tvoje,
naše svitanie,
keď položíš hlavu
na moju hruď.
A jesenná ruža
sa na tvojom úsmeve rozvinie.
V srdci mi nebo spí.
S tebou všetko zlo pominie.
Rybár sa vracia v bárke ,
prázdne siete má.
Naše boli hviezdy,
naša bola noc
a ukradnutá tma.
Celá debata | RSS tejto debaty