Pocta Schelingerovi
Preberám svetlo ako hrach
a myslím na Schelingera,
na jeho večnú vieru v rock.
Chlap má právo znežnieť na princa,
veriť, že holubí svet
vždy stojí na krídlach.
Rocková pravda sa nikdy nezapiera,
keď nebo na strunách hrá Schelingera.
Verí holubom. Verí na návrat.
Ráno bez teba
Ako prst v tráve,
keď práve,
jar rozbíja svoje smaragdy ,
sú túžby rozbité na diamant.
Zvláštny pocit na srdci,
keď poézia je večný anjel na krídlach.
V tichu sa rodí spomienka.
Báseň sa prebúdza na papieri.
Tvoj úsmev ponorený do ticha…,
Ubolené srdce ako semafor zabliká.
Zasnežené ráno vo svojom prístave,
so šálkou kávy myslím na teba,
a ostávam verný pri káve.
A ja stále hrám
Je ráno podľa
Beethovenovej partitúry.
Otvorím deň
s rukami na klávesom,
hrám podľa partitúry.
Trištvrťové sú tvoje oči,
poznám ich večné tajomstvo,
majú svoj tajný kód.
Vchádzaš ku mne nahá po špičkách.
Po klávesoch beží čierny kôň.
A ja stále hrám.
Neúprosny čas
Minúty pretekajú
medzi dlaňami
ako rieka medzi brehmi.
Návraty bez rozlúčok?
Sú dávno za nami.
Chvejúc sa
ako struny na husliach,
srdce mi hruď rozopína.
Zvony v ňom bijú nadoraz –
hotová druhá Hirošima.
Posledný ťah na šachovnici.
Padne i posledná veža.
Dnešná noc
je naša a vždy svieža.
Patríš mne,
ako včera, ako vtedy…,
ako tisíc ráz a navždy,
ako za oknami
premoknuté kvapky v daždi,
pre šťastie,
pre bolesť na jeden kríž.
Celá debata | RSS tejto debaty