/ venujem mame / Nebo je nedeľný obrus na sviatočnom stole. Jeseň vystretá ako Kristus na kríži. Sú také dni plné dažďa a spomienok ako žeravá láva. Srdce je trezor na vlastné sny, ktoré vždy dosnívam. Noc je už minulosť, vychádzajúce slnko holým obrazom skutočnosti, že rodí sa deň. Sedím a rozmýšľam. Prečo sú matkine ruky […]

Reštartujem deň pred zotmením. Tma sa vkráda navôkol ako pofidérny zlodej. Som bez energie, tento okamih potrebuje reštart a začať odznova. Večer predal svoje spomienky, žije z minulosti, len ja ťa ľúbim rovnako. Keď mesiac prejde ako manekýn z móla popod okná, viem je čas ísť, uveriť, že Boh bol schizofrenik, keď veril na taký blud ako […]

/venujem mame / V nedeľu pri stole hniezdime ako vtáci, z hviezd na oblohe prší soľ. Sneží nám ako mŕtvym po kremácii. Naše túžby zhasli na oheň, na popol. Zvony sa za súmraku spovedajú nebu, je mrazivý tichý podvečer , niet sa na čo hrať. Na stole iba omrvinky túlia sa k chlebu. Všetko je cool, až na to, že pieseň je starý kolovrat. […]