Poézia a umenie dáva krídla

         Bizarný svet  lineárne padajúcich vločiek na zem

              v ktorej zakorenené  stromy v bielom fraku

             dvíhajú hlavu k Andersenovej oblohe

                na plameň rozprávky prosia hviezdy

                               nech ulomia  si

                               zo svojho svetla

                   Tá najkrajšia poézia z Betlehema

                Syn Boží v jasliach na slame v maštali

                         Verní synovia Jeruzalema

                                               a 

                            nočné impresie pod oknami

      Čosi medzi zemou a neskutočnými  snami  s vôňou ihličia

                         Svet lásky z rodenej z kríža

                                    Svet  bezpečia

            keď ponoríš sa do bielej romantiky medzi dva prsty

              zem sa tou pravou temperou vločiek  vrství

                                              a 

                                  sneh padá za golier

                                 Sú také okamihy

           Je biely december   –  slová zrána  písané na papieri

                            Otvára sa Kristovo nebo

               Lebo láska je chlieb  Lebo láska je večná

                             Jednoducho – proste – Lebo