Prelet cez hranice vlastného srdca
24. októbra 2013 06:31,
Prečítané 1 818x,
Gabriel Németh,
Nezaradené
Ráno nad palmami,
na ktorých slnko
vyzlieka sa z lúčov,
žije abstraktným obrazom
s farbami leta bez víza,
až dialektizujem všetky myšlienky
na diaľku. Skracujem vzdialenosť
medzi zemou a galaxiou.
Kričím hlasom v srdci ako zvon
na všetkých. – A predsa sa točí. –
Vzdialená Zem
presýtená tmou relaxuje
a albatrosový vták s krídlami,
rozloženými nad nebom,
sú odkazom pre večnú túžbu lietať.
Stewartka
s nohami štíhlymi ako sen
nesie na tácke vodku,
v ktorej tuhne mráz.
Mám strach, že raz
sa k tebe priblížim
a bude to cover verzia hriechu
s napísaným scenárom
ako z Felliniho filmu,
až pochopíš, že každý
prelet cez hranice vlastného srdca,
chutí ako zakázané ovocie,
ako naše ráno so zľavou
pre tvoje pery na každý deň.
15.02.2014
/ cyklus básní venujem priateľke Deniske. / básne sú z pripravovanej zbierky Srdce na kľúč, ktorá vyjde v lete tohto roku. Rozprávka o tebe Boh ma skúša, vysloviť tvoje meno do vankúša. Oprieť sa o sen, o náš kríž. Noc je plytká voda ako vlastné svedomie. Hviezdy ti konečne zosadli na pery, a nemusím byť pritom Exupéry, [...]
07.02.2014
Komu ruže, komu zvony do hrobu, komu ubolenú zem, plačúcu slzami Krista. Je jediný smer – cesta je viac než istá. Komu chryzantémy, komu veniec uvitý do ticha, komu úsmev, komu šťastie, utkané z hodvábu. Komu cesta, komu rieka, objímajúca rozzúrené vlny. Komu ticho, komu bolesti a smútky. Do večera vsadený kríž do zeme. Obloha si v plači [...]
19.01.2014
/ venujem mame / Nebo je nedeľný obrus na sviatočnom stole. Jeseň vystretá ako Kristus na kríži. Sú také dni plné dažďa a spomienok ako žeravá láva. Srdce je trezor na vlastné sny, ktoré vždy dosnívam. Noc je už minulosť, vychádzajúce slnko holým obrazom skutočnosti, že rodí sa deň. Sedím a rozmýšľam. Prečo sú matkine ruky [...]
Celá debata | RSS tejto debaty