Poézia a umenie dáva krídla

 Život na husliach

Každý svoj život hrá

na vlastných husliach.

Každý je Paganini,

ktorý rozozvučí

svoje bytie piesňou.

Nikto nepohýna

kolesom dejín,

ale človek predsa

svoje vlastné dejiny.

V tom je výnimočný,

v tom je jediný.

Nevyliať more 

z vlastnej bolesti,

i keď cíti povodeň.

Človek je zem,

je nebo, je bytosť,

ktorá potrebuje 

svoj protipól,

ako potrebuje Boh

svoje hviezdy, ako ja

potrebujem

samotného  Boha.

 Chorý svet

Básnik  vyliečil  svet zo sĺz.

Objal ho vlastnými rukami

a dal mu kúsok zo seba.

Zasadil doň vlastnú poéziu,

skrížil každučkú bolesť s láskou,

aby svet uveril jeho slovám,

že bez lásky, je človek

ako nebo bez Boha.

A pritom stačí tak málo.

Vždy nosiť chlieb v srdci

a rozdávať ho tak,

aby ti zostalo zopár omrviniek.

Byť Bohom

Boh ukladá  zem do modlitieb.

Obloha spí ako tichá rieka v básni.

Dohára  sviečka na ceste za slovom.

Je večer zakliaty do básnickej mozaiky.

Do ohňa  poézie mesiac nazerá.

Pre túto krásu oplatí sa žiť.

Slepej oblohe prinavrátiť hviezdy.

Počúvať ako do noci spieva strom.

Objať tvár unavenému slnku.

Rozčesať vlasy nedeľnej oblohe,

keď vždy nájdeš cestu k Bohu.

Bože! Iba raz zapáliť

báseň vlastným srdcom.

Precítiť každú jeho bolesť,

každý jeho bôľ, až  zabudnem,

že som žil ako to zrnko zeme,

z ktorej klíči moja poézia.

 Nad veršami básnika

/ venované Milanovi Rúfusovi /

Ktosi ma pohladil,

rozochvel vo mne túžbu

odpúšťať a milovať.

Vážiť si to,

čo dáva každodenný chlieb.

Mať v úcte ruky básnika,

na ktorých spí drsná neha.

Vďaka nej som našiel 

svoj breh istoty.

Vďaka nej

po Prometeovej skale

okrídlený Pegas behá.

Jeho verše majú silu lásky,

kde sa deň nekončí

tradičným Amen.

Nenávisť vždy 

za hrejivé slová zameň!

Raňajší song pre teba

Kde sa vzala tá riava

osamelých vtákov?

A deň dýcha pomaly.

To je tá pieseň,

božia v speve vtákov.

Moju lásku ranné mračná

k tebe zaviali.

Boh nikdy nemúti čisté vody.

Chce čítať súzvuk  z našich pier.

Pozriem sa z okna

a On  povie.

– Dávam ti  lásku.

Tak ju ber! Len ju nezraď! –

A vždy si ju chráň!

Keď z neba zazrieš kvapky,

to slzami vďaky

plače moja nebeská  stráň.