Z tvojich pier leto sfúklo plameň rozmarný, je horúci jún a iné abnormálne stavy, keď sa za súmraku zvečerieva. Som tvoj Adam, ty navždy moja Eva. Je krásne, keď svieti nám noc, a v srdci sa nám stmieva. To hviezdy potia naše slzy a iné brehy. Som tvoj Adam, ty moja navždy Eva. Keď ráno schladí naše city, si navždy moja Amerika a ja tvoj […]

Ráno nad palmami, na ktorých slnko vyzlieka sa z lúčov, žije abstraktným obrazom s farbami leta bez víza, až dialektizujem všetky myšlienky na diaľku. Skracujem vzdialenosť medzi zemou a galaxiou. Kričím hlasom v srdci ako zvon na všetkých. – A predsa sa točí. – Vzdialená Zem presýtená tmou relaxuje a albatrosový vták s krídlami, […]

Húkajúca sanitka sa nesie chladnou februárovou nocou. Mesto spí v kóme, za volantom sanitky sedí tridsaťšesťročný muž Ladislav Kotruba. Rukami drží volant, akoby k nemu prirástol. Miluje svoje povolanie, je to práca, ako každá iná a predsa čímsi zvláštna. Veď prísť načas na miesto, byť v každej chvíli nápomocný, keď to najviac ľudia […]

Život na husliach Každý svoj život hrá na vlastných husliach. Každý je Paganini, ktorý rozozvučí svoje bytie piesňou. Nikto nepohýna kolesom dejín, ale človek predsa svoje vlastné dejiny. V tom je výnimočný, v tom je jediný. Nevyliať more z vlastnej bolesti, i keď cíti povodeň. Človek je zem, je nebo, je bytosť, ktorá […]

Nad ránom pod oknami zakvitli chryzantémy. Zapriahnutý do slova, púšťam sa do ťažkej témy. Svet je zlý, dávno po záruke, vždy plný sĺz. Svet, aký sme chceli mať, ostáva snívať iba. Zmenili sme ho my, to je náš osud, naša chyba. Láska sa akosi vytratila ako vták, ktorý vyletel z koruny stromu, keď oči sa chceli smiať a plakali. […]

Za oknom sa uhniezdil upršaný deň, kvapka prenásleduje kvapku a dážď ďalej rozpráva svoj neskutočný príbeh. Jeseň je utkaná z pavúčej siete, babie leto dávno skončilo v azyle a začína chladný ponovembrový nečas plný dažďa v priamom prenose. Vraciam sa. Koľajnice v diaľke sú priamky, ktoré osud raz pretnú v pevný bod. Je […]

Stromy s modlitbou v srdci . Zem bolestivá a miestami čierna ako noc, v ktorých hniezdili havrany. Jeseň hrá hru vadí – nevadí. A ticho sa nesie ako vôňa purpurovej ruže, zakvitnutej do krvi. Má oči plné sĺz, kým sa obloha dažďom naplní. Oheň a plačúca jeseň, ktorej lístie praská pod nohami. Deň zaliaty dažďom – zomknuté sú […]

Na stole sviečka zlomená v plameni. Je mrazivé ticho po daždi. Staručká jeseň píše listy do chladného večera. Stmieva sa. Na oknách skrehnuté ruže sklonené do šera. Príbeh zhasína. V izbe je ticho , akoby sviečku uťal kat. Je mrazivé ticho po daždi, tak akurát. Spoveď Nebo napnuté ako slák, už znejú známe rytmy. […]

Som taký, ako ma stvoril Boh. Mohol som stáť na predvádzacom móle, mať úsmev značky Alain Delon, o čosi krajšie vlasy. Mať biely chrup ako sneh za oknami. Slovom vystrihnutý feši z bulváru a ešte iné prednosti. Človek nemá na výber. Akurát stáť pred trafikou o pol siedmej ráno a čakať na čerstvú tlač. Spočítať svoje […]

Na lustri hniezdi svetlo ako vták so zloženými krídlami. V izbe je sám. Sedí za stolom, nahne sa nad papiere, zoberie pero do ruky a rozmýšľa. Rozsvietené svetlo nad jeho hlavou myslí na staručkého Edisona. Je tichý večer pod oknami. Marián sa práve rozhodol, že dopíše svoj román Vražda je čierny deň pre obeť a pošle ho svojmu vydavateľovi. […]