Kvety sú biele ako na rukách sneh.
Ruža sa na skale v zajatí slnka papradí.
Každá loď potrebuje vlastný breh,
a večný raj vždy nové záhrady.
Každá zem vyprahlé pery má,
prelomí bolesť zasiatu zjari.
Z každého svetla raz zrodí sa tma.
A nebo sa ako nešťastný Amor tvári.
Stratili sa hviezdy jasné ako tvoja reč.
Brehy sú večné ako v nebi raj.
Zakvitli spomienky – odišla si preč.
Povädli lupene ruží, po ktorých túžil máj.
A ostalo ticho uprostred ozveny.
Stisk kľučky s večným zbohom na perách.
Kto však našu lásku preverí?
Nechávaš stáť bolesť pri dverách.
Letné lásky sú krátke ako cigareta.
Slza po slze z tváre vanie, nad hlavou bič.
Mala som ťa rada – tá čarokrásna veta.
A potom prázdne dlane a v nich veľké nič .
Celá debata | RSS tejto debaty