Poézia a umenie dáva krídla

Lennonovská

Poludnie zovrelo

ako voda na kávu.

Sedím a spomínam,

na rok tisíc deväťsto osemdesiat,

keď zastrelili Lennona.

Napnutý ako struna na gitare,

prijal som túto správu

a pýtal sa Boha,

kde je Jeho spravodlivosť?

On iba chytil do ruky gitaru

a  zaspieval do noci

nesmrteľné Yesterday.

  Noc bez teba

Obesený  mesiac bez perspektívy.

Obloha vykradnutá myšlienkami na teba.

Všetko rozdýcham ako nedopísaný papier.

Srdce mám z toho na mraky.

Pole pod oknami je ľadovým zrkadlom,

na ktorom  zasadá havraní eurosnem .

Sedím za stolom, obzriem sa pred seba,

na stole popolník špakov – samá pahreba.

Z  cigarety odklepnem posledný verš.

Všetko sa so mnou zmieta,

dopíšem báseň a zhasnem ako cigareta.

Deň veľký ako Amerika

Sny  vystrihnuté

ako z bulvárnej tlače.

Ráno medzi riadkami

a deň čítaný ako z románu.

Úsmev značky Colgate,

na vlastnom účte sekera.

Vždy milovať ťa budem  na úver,

na ostrie noža,

keď leto brúsi

svoje drahé kamene.

Ostatné je pasé.

Večné zatmenie.

Mraky tiahnu

s vetrom cez Waterloo,

ten vždy ostro vanie,

so žehličkou v ruke,

to večné cestovanie.

A deň veľký ako Amerika.