Reštartujem deň pred zotmením.
Tma sa vkráda navôkol ako pofidérny zlodej.
Som bez energie, tento okamih
potrebuje reštart a začať odznova.
Večer predal svoje spomienky,
žije z minulosti,
len ja ťa ľúbim rovnako.
Keď mesiac prejde
ako manekýn z móla popod okná,
viem je čas ísť,
uveriť, že Boh bol schizofrenik,
keď veril na taký blud ako je láska.
Privriem oči, myslím na teba,
na tmu, ktorú prichytili pri čine,
keď som veril našim tajomstvám.
Vytriezvel som skoro zo skutočnosti,
že tento svet potrebuje iba moc, prachy
a láska mu je cudzia.