/venujem mame /
V nedeľu pri stole hniezdime ako vtáci,
z hviezd na oblohe prší soľ.
Sneží nám ako mŕtvym po kremácii.
Naše túžby zhasli na oheň, na popol.
Zvony sa za súmraku spovedajú nebu,
je mrazivý tichý podvečer , niet sa na čo hrať.
Na stole iba omrvinky túlia sa k chlebu.
Všetko je cool, až na to, že pieseň je starý kolovrat.
Opäť nám tu, akosi veľmi, boľavo chýba,
tie koledy starej mamy, pri stole i ona sama.
Pastier z diali svoju bolesť skrýva,
sú odchody bez návratov – to sa stáva.
I prvé sviatky bez starej mamy…, už nepočuť jej hlas,
iba mama vie, prečo plameň sviečky slabučko dohára.
Otec rozkrojil jablko a vyriekol priane ešte raz…..
Mráz na oknách bolestivú atmosféru dotvára.
Raz mať pri stole našu dobrú starú mamu,
počuť jej prenikavý krásny spev, vianočné koledy.
Ovečky na nebi majú vystlanú slamu…..,
sú Vianoce bez starej mamy, ako teraz, ako vtedy….,
Osudom v ringu
Vietor spí ako tulák pod oknami,
práve sa brieždi svitaním,
je niečo medzi zemou a snami,
keď na doskách, ktoré znamenajú svet
si obyčajný mím.
Život nepotrebuje veľké gestá,
od slova k činom treba ísť,
je jasný cieľ i známa cesta.
Zo stromu opadol i posledný list.
A ty hráš vlastnú drámu ako herec pravý,
deň bije do okien pästiarskym úderom.
Najprv podpásovka – ľavý hák, potom pravý,
padáš na kolená, poddáš sa vlastným údelom.
Máš pocit, že tvoj svet je stratený a malý,
doháraš ako posledné nebo bez Boha.
Tvoj osud sa volá Muhammad Ali,
rany sú ti vlastná krv a ťažko vykúpená sloboda.
Búrková odysea
Zarezané nočné svetlo v dlani.
Ohnivé struny huslí
v predsieni vlastného srdca.
Paganiniho jeseň.
Nebo hrá svoj príbeh po kvapkách.
A za mnou vypredaná deaktivovaná tma.
Noc kráča v slepých uličkách do ticha.
Zahnem na kamenné námestie,
kde som ti kedysi kupoval ruže,
o tom každý kameň rozpráva.
Nebo je plné mramorových hviezd –
tá zvláštna nočná rozprava.
Nebo ďalej hrá,
za mnou vypredaná deaktivovaná tma.
A ráno samota bije
do okien ako Jimmy Hendrixon.
Pár zronených kvapiek do ticha.
Slza, stekajúca po tvári
rozpíše posledný verš.
Večný je smäd po tebe.
Ty jediná všetko smieš.
Vo vlastných stopách deň
Tma sa spúšťa
ako výberové CD Rolling Stones.
Slnko je bodkou za horizontom,
kde sme sa po prvýkrát bozkávali.
Tvoje pery sú
môj vesmír na rukách.
Mesiac blúdi
po modrých Benátkach,
až mám z toho srdce na mraky.
Opití tiažou tejto zvláštnej sily,
veríme žiť a milovať na kríž,
jeden pre druhého
a nestratiť vlastné sny.
A potom príde ten
zvláštny deň…..,
Čosi sa pretrhne.
Ariadnina niť a gordický uzol.
Topím sa ako Titanic.
Rozlúčka na
dotyk kľučky na dverách.
Ten odchod potichučky
a iné bolesti.
Vo vlastných stopách
drieme tma.
Rána sú vždy biele.
A každá spomienka bolí,
keď slnko stúpa k vrcholu.
A ja pomaly, ale iste zabúdam,
čo znamená žiť pre zázrak,
a znova milovať.
odkaz pre gama
srdečne ďakujem, gama,
za upozornenie, želám krásny deň.