Zakvitnuté ticho,
v očiach slzy – samý prach.
Nad hrobom ruža v papradí.
samotu prezradí na perách.
Sviečka,
v ktorej plameň zomiera.
Úzkosť – strach – posledná pieta.
Biely mramor,
ktorý si nič nepamätá.
Sviečka a zlomený kríž zvečera.
Mesiac na oblohe – hotové Modré Benátky.
Divadlo tisíc svetiel
zakráda sa zašera.
Život, ktorý bol…, akosi prikrátky.
A bolesť veľká pre tento okamih,
keď sklonená hlava zopiera sa k zemi,
keď pochopíš každú svoju slzu,
že raj môže byť aj nebi.