Stromy s modlitbou v srdci .
Zem bolestivá a miestami
čierna ako noc,
v ktorých hniezdili havrany.
Jeseň hrá hru vadí – nevadí.
A ticho sa nesie ako vôňa
purpurovej ruže,
zakvitnutej do krvi.
Má oči plné sĺz,
kým sa obloha dažďom naplní.
Oheň a plačúca jeseň,
ktorej lístie praská pod nohami.
Deň zaliaty dažďom –
zomknuté sú spomienky,
nebo sa dvíha nad nami.
A stromy sa modlia
v tichu za nás,
za naše dlane, v ktorých
chlieb neostane bez kôrky –
láska bez kríža,
osvietená slovom do rána.
Boh nehrá s osudom vabank.
Iba miluje a rozdáva.
.