Jesenná
Jeseň je vystretá
ako Kristus na kríži,
nebo zas nočná galéria obrazov.
Vlastnej krvi sa nedovoláš.
Dážď sa vylieva
z vlastných brehov
Kvapka kvapku vraždí.
Môj svet som ja,
ty a tvoje odchádzanie v daždi.
Vonku ten známy obraz.
Za oknami jeseň zametá listy.
Vietor sa ženie na plný plyn,
svojou silou to istí.
Búrka rozčesala jeseni vlasy.
Zvláštny je smútok v očiach víťazov.
Posledné mávnutie – zbohom.
a v srdci zabudnuté listy.
Mlčanie v básni
Retrospektívny pohľad na vec
s myšlienkami rozbitých na atóm.
Rokmi zovšedneli rána,
naša zrelosť žiť sa vyplnila
prvými vráskami.
Možno je to tým,
pribudli skúsenosti,
mladosť je dávno za nami.
Ostali iba tiché večery
a noc s vôňou agátu.
Ostali spomienky, možno rána
s bolesť v srdci, priamo tu.
Za oknami sa plýži ráno ako had,
to je to pravé mlčanie v básni.
len tak pre slzy v oku, tak akurát.
Jesenný song
V každej chvíli teplej jesene,
ten priam zvláštny pocit na srdci,
si dážď a jeho kvapky nesieme,
a každý východ slnka sa zdá horúci.
A každá kvapka nášho príbehu,
ktorá zmočí moju, tvoju tvár,
myslí iba na nás – na nehu.
Dážď je v každom smere Boží dar .
Zem prahne smädom – má vlhké ústa,
každý holý strom si pýta piť.
Obloha si na daždi riadne zgustla.
Na jeseň prší krásne, škoda hovoriť.