– Babička, ja ťa mám tak rád. – vravieval Tonko babulienke, najdrahšej babičke na svete. Toník, malý desaťročný chlapec, vnuk hádam najkrajší z rodu Sekerových. Vždy sa držal babenkinej sukni, hlavne cez prázdniny. Tonkovi rodičia boli z mesta, mali neskutočne veľa práce, a tak starostlivosť o malého vnúčika bola na pleciach starých rodičov.
Cez horúci júl a august, to na dvore u babky Sekerky bolo rušno ako na hlavnej križovatke v Bratislave. No jedno bolo isté,Toník si nikdy si kravu nikdy nepomýlil s dopravným prostriedkom na štyroch kolesách. Krava na motor jednoducho neexistuje.
Toník rád vchádzal do dvora, keď dedko Sekerka rúbal drevo ako správny chlap. Rúbal drevo, až sa Horný Bachov triasol, no najviac miloval starkú, keď si večer sadla za kolovrátok a rozprávala. Bol to deň, ktorý ani sám nevedel, že babenkina rozprávka bude z posledných.
V ten večer si sadla babička za kolovrátok, popritom spriadala nite biele ako sneh za oknami a rozprávala. Sadol si za stôl na stoličku a počúval. Od babky Sekerky bola zvláštna rozprávka.
Vnúčik najkrajší z najkrajších Sekerových mal pocit, že babka rozprávala osebe, o svojom chudobnom detstve, keď trebalo robiť na roliach a práce bolo neúrekom.
Rozprávanie babenky sa v ten tichý, tiahnuci podvečer zdalo Tonkovi najkrajšie zo všetkých. Keď babulienka dorozprávala, prestala spriadať nite, naposledy sa pozrela na vnuka a povedala.
– Tonko, už musím ísť! Prišiel môj čas! –
A spadla na kolovrátok.
Na tento okamih Toník nikdy nezabudne. Jeho babku vynášali v truhle, dedko vo dverách sa zaťal a tíško a zavzlykal.
– Tvoja babenka, Tonko, odišla. – povedal.
– A kde? spýtal sa Toník starého otca.
– Do nebíčka. – povedal starký.
– Hľa, aké je nebo krásne ako rozprávka. – …., pozrel sa oblohu a rozplakal sa. Tonko pochopil. Sú rozprávky, ktorým veria i dospelí, i keď vyrástli dávno z detských topánok.Sú na míle vzdialené, od tých pre najmenších, ale krásne, pretože nebo v nich je rozprávkou samou o sebe. A každá babička zas vílou s bielymi vlasmi ako ľanové nite z kolovrátka.
A noci čierne ako spomienky.