Srdce na kľúč z pripravovanej bás. zbierky / výber z poézie /
20. septembra 2013 14:41,
Prečítané 1 627x,
Gabriel Németh,
Nezaradené
Lennonovská
Poludnie zovrelo
ako voda na kávu.
Sedím a spomínam,
na rok tisíc deväťsto osemdesiat,
keď zastrelili Lennona.
Napnutý ako struna na gitare,
prijal som túto správu
a pýtal sa Boha,
kde je Jeho spravodlivosť?
On iba chytil do ruky gitaru
a zaspieval do noci
nesmrteľné Yesterday.
Noc bez teba
Obesený mesiac bez perspektívy.
Obloha vykradnutá myšlienkami na teba.
Všetko rozdýcham ako nedopísaný papier.
Srdce mám z toho na mraky.
Pole pod oknami je ľadovým zrkadlom,
na ktorom zasadá havraní eurosnem .
Sedím za stolom, obzriem sa pred seba,
na stole popolník špakov – samá pahreba.
Z cigarety odklepnem posledný verš.
Všetko sa so mnou zmieta,
dopíšem báseň a zhasnem ako cigareta.
Deň veľký ako Amerika
Sny vystrihnuté
ako z bulvárnej tlače.
Ráno medzi riadkami
a deň čítaný ako z románu.
Úsmev značky Colgate,
na vlastnom účte sekera.
Vždy milovať ťa budem na úver,
na ostrie noža,
keď leto brúsi
svoje drahé kamene.
Ostatné je pasé.
Večné zatmenie.
Mraky tiahnu
s vetrom cez Waterloo,
ten vždy ostro vanie,
so žehličkou v ruke,
to večné cestovanie.
A deň veľký ako Amerika.
15.02.2014
/ cyklus básní venujem priateľke Deniske. / básne sú z pripravovanej zbierky Srdce na kľúč, ktorá vyjde v lete tohto roku. Rozprávka o tebe Boh ma skúša, vysloviť tvoje meno do vankúša. Oprieť sa o sen, o náš kríž. Noc je plytká voda ako vlastné svedomie. Hviezdy ti konečne zosadli na pery, a nemusím byť pritom Exupéry, [...]
07.02.2014
Komu ruže, komu zvony do hrobu, komu ubolenú zem, plačúcu slzami Krista. Je jediný smer – cesta je viac než istá. Komu chryzantémy, komu veniec uvitý do ticha, komu úsmev, komu šťastie, utkané z hodvábu. Komu cesta, komu rieka, objímajúca rozzúrené vlny. Komu ticho, komu bolesti a smútky. Do večera vsadený kríž do zeme. Obloha si v plači [...]
19.01.2014
/ venujem mame / Nebo je nedeľný obrus na sviatočnom stole. Jeseň vystretá ako Kristus na kríži. Sú také dni plné dažďa a spomienok ako žeravá láva. Srdce je trezor na vlastné sny, ktoré vždy dosnívam. Noc je už minulosť, vychádzajúce slnko holým obrazom skutočnosti, že rodí sa deň. Sedím a rozmýšľam. Prečo sú matkine ruky [...]
Celá debata | RSS tejto debaty